História bicykla: Od "hobby koňa" po elektrobicykle

Tagy:
História bicykla: Od "hobby koňa" po elektrobicykle>

Predchodcu bicykla spomínajú Sumeri už pred asi 4500 rokmi. Kresbu odrážadla našli bádatelia dokonca v hrobke faraóna Tutanchamóna. Skicu pripomínajúcu bicykel údajne nakreslil tiež žiak Leonarda Da Vinciho pred vyše 500 rokmi. A pred približne 380 rokmi vznikla vitráž v anglickom kostole v dedinke Stoke Poges. Nazýva sa „Bicycle window“. Nahá postava sedí na akomsi vzdialenom prabratrancovi bicykla. Trvalo ešte stovky rokov, kým sa bicykel dostal z hláv na cesty.

Hobby kôň zo sopečného popola

Prvé nedokonalé odrážadlá ovládateľné iba nakláňaním sa objavili vo Francúzsku či v Ázii. Vývoj bicykla ale „nakopla“ až prírodná katastrofa v 19. storočí. Výbuch indonézskej sopky Tambora spôsobil neúrodu a úbytok koní. To zvýšilo tlak na vynálezcov, aby našli náhradu za obľúbený zvierací dopravný prostriedok.

Nemecký šľachtic a lesník Karl Drais roky predvádzal európskym vladárom rôzne viackolesové vynálezy. Zlom prišiel v roku 1817. Drais znížil počet kolies a vyrobil prevažne z dreva prvé dvojkolesové jednostopové vozidlo s možnosťou ovládať predné koleso. Vážilo 22 kilogramov a fungovalo ako detské odrážadlo. Keď ho Drais predvádzal, dosiahol priemernú rýchlosť asi 15 kilometrov za hodinu. Jeho výtvor sa nazýval „bežiaci stroj“ či „hobby kôň“.

Postupne sa do histórie zapísal ako „drezina“, odvodením od mena vynálezcu a výrobcu. V slávnom diele Slávy dcéra spomína drezinu slovenský básnik Ján Kollár. Počas štúdia v Nemecku ju využíval na cestovanie za svojou milou.  

Dreziny sa rozšírili do viacerých európskych miest. Časté strety s chodcami na chodníkoch ale viedli k ich zakázaniu. Vznikla však potreba budovania hladkých ciest. Predchodcovia bicykla doslova vydláždili cesty autám.

Roztrasené železo s pedálmi

Po vymyslení drevenej dreziny nasledovali desiatky rokov vylepšovania, kým vznikol dnešný bicykel. Vynálezcovia v 19. storočí pridali pedále priamo na hnacie koleso. Konštrukcia sa zmenila z dreva na železo. Vznikol „velocipéd“, nazývaný aj „kostitras“. Tvrdá jazda na ňom bola totiž citeľná až do morku kostí. Spopularizoval ho francúzsky obchodník Michaux.

Nasledovalo výrazné zväčšenie predného kolesa. To umožnilo rýchlejšiu, ale pomerne nebezpečnú jazdu. Jazda na „veľkom kole“ vyzerala niekedy smiešne a niekedy vznešene. Mimochodom, práve v druhej polovici 19. storočia začali s výrobou bicyklov aj dnes veľké automobilové značky, napríklad Peugeot a Škoda.

Bezpečný bicykel

Bezpečnosť bicyklovania zvýšilo namontovanie reťaze, a teda odstránenie pedálov z hnacieho kolesa. V 80. rokoch 19. storočia vznikol vo Veľkej Británii takzvaný „bezpečný bicykel“ s dvomi rovnomerne veľkými kolesami. Hnacím kolesom sa stalo zadné. Bezpečný bicykel s názvom „rover“ vyrábal napríklad Angličan John Kemp Starley. Preto sa v niektorých krajinách dodnes používa pomenovanie rover. Po Starleyho smrti sa jeho firma preslávila tiež výrobou motocyklov a automobilov. Okrem toho, v 90. rokoch 19. storočia pribudli na bicykel pneumatiky vďaka Johnovi Dunlopovi.    

V prvej polovici 20. storočia vylepšilo bicykel najmä zavedenie prehadzovacích systémov. A vojenský priemysel dal svetu okrem utrpenia mimoriadne užitočný nápad – skladací bicykel. Z cestnej cyklistiky sa postupne odčlenili mnohé iné cyklistické disciplíny. Na scénu prišli v druhej polovici 20. storočia BMX bicykle i horské bicykle. Až sme sa zobudili do dnešného rána, keď je top trendom zvyšujúci sa podiel elektrobicyklov. Taká je stručná história jedného z najvýznamnejších vynálezov v histórii ľudstva. Bicykla.